Rady a tipy

Ako sa starať o turistické topánky

 

Vysušenie premočených topánok

Z mokrých topánok je vhodné vybrať vložky, ktoré sú často najviac mokré. Navyše bývajú na svojej spodnej časti z nepriepustného plastu, ktorý bráni sušeniu sa výstelky pod nimi. To môže viesť k vzniku plesní a nepríjemného zápachu. Topánky následne vyplníme novinovým papierom a sušíme mimo dosahu vykurovacích zariadení. Príliš rýchle sušenie vedie k trvalému poškodzovaniu povrchu topánok. Koža môže tak po relatívne krátkej dobe popraskať. Novinový papier vnútri topánok dobre saje vlhkosť a je vhodné ho, pokiaľ je to možné, po určitom čase vymeniť za suchý.

 

Očistenie

Nečistoty sú najväčším nepriateľom každej topánky – predovšetkým mastnota a prach upchávajú póry, okrem toho môžu narúšať štruktúru kože, či tkaniny. Znižuje sa tak nie len priedušnosť a nepremokavosť, ale aj mechanická životnosť. Topánky je preto nutné zbaviť špiny – podľa druhu nečistoty volíme studenú vodu, handričku, kefku, prípadne ich kombinácie. Horúca voda nie je vhodná, pretože odstraňuje impregnáciu. Saponátom je tiež vhodné vyhnúť sa, postačí mydlová voda. Benzín, acetón, či iné odmasťovadlá sú neprípustné.

 

Impregnácia

V údržbe môžeme pokračovať impregnáciou. Tú nie je nutné robiť zakaždým – pri plnom zaťažení stačí raz za 2-3 týždne, prípadne po veľkých lejakoch alebo ak topánky prepustili vodu. Pravidelnú impregnáciu potrebujú tak topánky s membránami, ako aj bez nich. Impregnáciou totiž nedosahujeme nepremokavosť alebo odpudivosť zvršku voči vode. Základnou myšlienkou je, aby voda nevsiakla, ale skĺzla po povrchu dole. Ak totiž zvršok príliš nasiakne vodou, tá sa časom cez membránu pretlačí. Navyše je potom sušenie veľmi zdĺhavé. Každá topánka je od výroby naimpregnovaná.

Vo všeobecnosti rozlišujeme dva typy zvršku turistickej obuvi – celokožený a syntetický (napr. Cordura), prípadne môže ísť o kombináciu. Pre syntetiku a kombinované riešenia sú vhodné impregnačné spreje. Vosky ani oleje použiť nemožno, použitie roztokov na báze vody je obmedzené. V prípade celokoženej obuvi je situácia zložitejšia. Tú ďalej rozlišujeme na brúsenú useň (nubuk) a hladkú useň (suede). Na hladkú useň sú vhodné impregnačné spreje aj roztoky, vosk ani olej vhodný nie je. Nubuk možno impregnovať sprejmi, roztokmi aj voskami. Olejové prostriedky sú tiež možné, ale to iba v prípade, ak ide o kožu, ktorú olejmi ošetril výrobca. Inak dôjde k znehodnoteniu! Prostriedky na báze vosku impregnujú nubuk asi najlepšie. Okrem toho ju ošetrujú aj mechanicky, no horšie sa s nimi manipuluje – aby vosk vnikol do štruktúry, je vhodné aby bola zohriata. Kozmetickým dôsledkom je aj zmena vzhľadu. Samotnú impregnáciu je vhodné robiť opakovane. Naniesť prostriedok, počkať kým ho materiál vsaje, znova naniesť. Dôležité je aby impregnácia pred nanášaním ďalšej vrstvy nevyschla. Počet opakovaní záleží od stupňa šetrivosti. Neodporúčam šetriť pri obnovovaní impregnácie po dlhom čase alebo po úplnom premočení.

Ako si správne vybrať nové lyžiarky

 

Veľkosť a šírka sú zásadné

Prvým kritériom pri kúpe lyžiarok je veľkosť. Ľudia si často vyberajú príliš veľké topánky. Je dôležité dobre odmerať svoju nohu, jej dĺžku ale aj šírku. A zapamätať si, že vnútorná botička stráca približne 10 až 20% svojho objemu počas prvých 10 lyžiarskych dní.

Šírka vnútornej papuče a skeletu je taktiež dôležitá: je veľmi nepohodlné mať úzku nohu v širokej lyžiarke: noha sa hýbe a presnosť sa stráca. Okrem dĺžky a šírky chodidla je potrebné zohľadniť mnoho ďalších faktorov: výrastky, problémy s členkom alebo s achilovkou, obvod lýtok atď.

 

Flex index závisí od úrovne lyžovania

Vhodný flex index, teda číslo vyjadrujúce tvrdosť lyžiarky, závisí od vašej úrovne lyžovania. Flex index od 60 do 80 je odporúčaný pre stredne pokročilých lyžiarov, 90 až 110 je vhodný pre pokročilých lyžiarov. Index 90 je dostatočný pre využitie mimo zjazdoviek alebo vo freestyle. Index okolo 120-130 odporúčame len najambicióznejším nepretekárom. Indexy vyššie ako 130 sú určené výhradne pretekárom.

Pokiaľ ste občasným alebo priemerným lyžiarom, nevyberajte si lyžiarky podľa presnosti a výkonu, ale berte do úvahy viac komfort. Všetky lyžiarky na trhu sú dostatočne výkonné pre rekreačné lyžovanie.

Ako vyberať bežeckú topánku

 

  • Nakupovať popoludní alebo podvečer, kedy už sú nohy unavenejšie a trochu opuchnuté. Ráno je noha o kúsok menšia. Topánky vybrané ráno by mohli neskôr tlačiť. Nezabudnite skúšať obe topánky, pretože jedna noha býva obyčajne a väčšia.
  • Dĺžku bežeckej topánky vždy vyberáme aspoň o polovicu čísla väčšiu, ako je dĺžka chodidla tak, aby nechty nenarážali na stenu topánky.
  • Dôležitým kritériom výberu je šírka. Topánka nesmie tlačiť, nesmie byť príliš voľná ani tesná.
  • Obuť, stúpnuť, prejsť, prebehnúť … Topánku nie je dobré skúšať iba v sede, zaťažte ju tak, ako ju následne zaťažíte bežnou prevádzkou.

 

1. Rozdelenie podľa povrchu kde beháte

Cestná bežecká obuv
Topánka je určená na behanie po cestách a spevnených terénoch. Neznamená to ale, že s ňou nemôžete vbehnúť do lesa. Len musíte počítať s tým, že ak pobežíte lesom, môžete si roztrhnúť zvršok, prípadne skĺznuť po rôznych nerovnostiach. Hlavnou vlastnosťou tejto topánky dobré stlmenie sily, ktoré dopadajú na tento povrch. Preto nemôžeme chcieť od tejto topánky, aby sme sa z nej dobre odrazili. Tieto dve vlastnosti idú zákonite proti sebe. Je síce pravda, že materiál na zadnej časti topánky je z viac tlmiaceho materiálu, ako materiál na špičke, ale nikdy nedosiahneme u tejto topánky toho, aby odraz z nej bol dynamický. Ak preferujeme dynamiku odrazu, musíme si kúpiť cestnú topánku – pretekársku.

Trailová / krosová bežecká obuv
Je určená na behanie v neupravenom teréne ako sú nespevnené cesty, les a horské chodníky. Krosové topánky by mali voliť tí, ktorí preferujú beh v teréne a hľadajú robustnejšie a menej odpružené bežecké topánky s výborným záberom a určitou ochranou proti vode a vplyvom počasia. Väčšina týchto topánok je postavená na nízkej a pružnejšej podrážke, čo poskytuje dodatočnú stabilitu a beh v nerovnom teréne je tak bezpečnejší.

Pretekárska bežecká obuv
Pretekárska bežecká obuv alebo tzv. RACING bežecká obuv je primárne určená na cestné a trailové bežecké preteky od tých najkratších vzdialeností (najčastejšie 5km) až po maratóny a ultrabehy. Oproti tréningovej obuvi sa vyznačuje väčšou ľahkosťou, menším odpružením a nižším sklonom topánky od päty ku špičke.

 

2. Rozdelenie podľa typu chodidla – pronácia a supinácia

Pohyb smerujúci dovnútra nazývame pronácia – v okamihu kontaktu so zemou chodidlo našliapava viac vnútornou stranou, takže sa topánka zoderie z vnútornej strany. Vyskytuje sa u bežcov s plochými chodidlami alebo s nohami do X.

Pohyb smerujúci do vonkajšej rany nazývame supinácia – najčastejšie sa vyskytuje u bežcov s vysokou klenbou, topánka sa zoderia z vonkajšej strany. Špeciálne topánky na supináciu sa nevýrabajú, je menej častá a správny bežecký krok si ju do určitej miery aj vyžaduje.

Ak je tento pohyb priamy jedná sa o neutrálny nášlap, bez postranného vyklenutia do vnútornej alebo vonkajšej strany, jedná sa o neutrálny typ behu.

Kritériá pre výber bežiek

 

  • technika – klasika , korčuľovanie, backcountry
  • terén – od upravenej stopy po voľný terén
  • vyspelosť – od začiatočníka po pokročilého (technika odrazu, ovládanie lyží)
  • telesné parametre – hmotnosť a výška

 

Klasické turistické lyže

Klasické turistické lyže sú oproti korčuliarskym širšie o 4-6 mm  dlhšie zhruba o 10 až 15 cm. Tvar špičky lyže má klasická lyža špicatejšiu a korčuliarska oblejšiu a kratšiu špičku. Klasické turistické lyže sú buď sú tzv. šupinové „grip“ alebo voskovacie „wax“ ( dnes sa im tiež hovorí ako klasické ) Najčastejšou voľbou , preferovaným výberom rekreačných, turistických bežkárov sú „šupinové“ bežky, ktoré majú v odrazovej časti lyže pod komorou tzv. šupiny, ktoré sú buď odlievané alebo ( ostrejšie ) frézované, často rozličnej hustoty vzoru, alebo vlniek, ktoré umožňujú odraz a zamedzujú prekĺznutiu lyže dozadu. U voskovacích klasických bežiek nahrádza stúpacie šupiny tzv. mazacia zóna, kde sa nanáša stúpací vosk, ktorý umožňuje odraz vpred oproti korčuliarskym lyžiam, ktoré majú len sklzovú zónu. Tá sa nachádza aj na klasických lyžiach, a to v prednej a zadnej tretine lyže, uprostred sa pod komorou nachádza odrazová zóna , ktorá sa maže stúpacími voskami podľa teploty a štruktúry snehu.

 

BackCountry lyže

BackCountry lyže na turistiku do neupraveného terénu, mali by byť širšie ako bežné klasické turistické bežky  do stopy, nezriedka majú oceľové hrany a montuje sa na nich tiež robustnejšie širšie viazanie zväčša s označením BC, BackCountry dnes sa uprednostňujú so šupinami, aby ste nestrácali čas s voskovaním, prípadne aby ste sa vyhli tomu , že „namažete zlým voskom“.  Pre väčšinu rekreačných bežkárov sa však doporučuje klasická šírka bežiek 45-48mm v strede so šupinami a klasickým SNS alebo NNN typom viazania. Závisí to skôr od toho, akú máte obuv, lebo tá musí sedieť na Vašu nohu, viazanie už doladíte, aby bolo kompatibilné s lyžou aj podľa typu obuvi , ktorá Vám sedí.

 

Korčuliarske lyže a ich výber

S korčuľovaním na bežkách málokto začína ako svojimi prvými skúsenosťami na snehu, preto sa tu očakáva už aj určitá miera skúseností z klasických bežiek ako aj prehľadu o tom čo chcem a čo potrebujem. Jazdí sa väčšinou na tvrdších lyžiach, prípadne na stredne tvrdých, závisí to od typu snehu. Ak je sneh tvrdý, stačia stredne tvrdé lyže a naopak. Dĺžka lyží je zväčša  o 10 cm vyššia ako je výška lyžiara. Pri korčuľovaní mäkké lyže budú menej kĺzať a tvrdšie lyže budú pri odraze ustreľovať. Na skĺznicu sa nanášajú len sklzové vosky nikdy nie stúpacie vosky pokiaľ nejde o univerzálnu lyžu, preto ak chcete lyžu vyslovene na korčuľovanie, nesmie mať určite šupiny ani zdrsnený stred skĺznice.

 

Dĺžka lyží

Dĺžka lyží závisí v prvom rade od váhy a až potom od výšky lyžiara. Rozhoduje tvrdosť lyže a jej dĺžka. V každej predajni nájdete tabuľky doporučených dĺžok lyží podľa modelov a tvrdosti v závislosti od hmotnosti, výšky lyžiara. Mnohé turistické lyže majú hmotnostné doporučenie priamo označené na etikete od výrobcu. Napr. pri výške postavy 175 cm a hmotnosti 80kg, by lyže na klasický spôsob behu mali byť vysoké 200 cm, ak má lyžiar 190 cm a hmotnosť 95kg  výška lyží by mala byť 210 cm čo je v praxi najvyššia výška lyží. Závisí to však aj od konkrétneho modelu, jeho šírky, tvrdosti, konštrukcie a určenia. Dlhšie lyže majú lepší sklz, sú rýchlejšie, stabilnejšie a lepšie vedú stopu, kratšie naopak. Pri kúpe musíme zmerať tvrdosť u každého páru zvlášť.

 

Niektorí výrobcovia používajú lyže s rozličnou šírkou a tvarom lyže na špičke, v strede a päte  ktoré sú v odrazovej časti aj tvrdšie, čo umožňuje kúpu v tzv. skrátených dĺžkach lyže až o 5-10cm podľa hmotnosti lyžiara. Sem patria aj lyže označované ako Nordic Cruising alebo Fitness,  ktoré sú v strede širšie ako klasické turistické bežky  a sú kratšie ako bežky na korčuľovanie.